JUDAS PRIEST
4.8.2026, Bratislava, Tipos Aréna
Keď som prvýkrát zažil koncert JUDAS PRIEST v Bratislave v roku 2012 v rámci turné „Epitaph“, v živote by mi nenapadlo, že ich ešte uvidím hrať trikrát a ich posledný koncert v Bratislave v roku 2026 sa skončí spustením plachty „PRIEST WILL BE BACK“. Britskí klasici heavy metalu prežili svoju klinickú smrť v podobe odchodu K. K. Downinga a Glenna Tiptona a ich aktuálne turné Faithkeepers s bratislavskou zastávkou bolo ďalším dôkazom, že JUDAS PRIEST nepatria do starého železa. Haha, metalový vtip.
V príjemne vychladenom hokejovom štadióne Ondreja Nepelu v najteplejší deň v histórii meraní najprv publikum rozohriali austrálski AIRBOURNE. Niežeby to bolo treba v takom sparnom dni, ale je to zažitá rocková žurnalistická floskuľa, tak snáď čitateľ odpustí. AIRBOURNE podali mimoriadne energický výkon, spevák a gitarista Joel O'Keeffe pobiehal ako posadnutý po celom pódiu. Kapela nehrala na dokonalosť, ale hral sa rock’n’roll. Aj preto mi väčšina refrénov piesní znela ako „hell yeah“ a gitara niekedy viac škrípala, než že by hrala melodické vyhrávky. Zábava to ale bola maximálna, do rytmu som si podupkával a užíval rôzne divadelné prvky ako hádzanie piva do publika či prechádzanie speváka a gitaristu kotlom na pleciach SBS-kára.
Po povinnej pauze na prestavbu pódia sa ozvali tóny „War Pigs“ od BLACK SABBATH, čo bol neklamný znak začiatku koncertu. JUDAS PRIEST spustili jeden zo svojich najväčších hitov „You’ve Got Another Thing Coming“ a heavymetalová omša sa začala. Na osemdesiat percent naplnený hokejový štadión (najväčší, kde som videl hrať JUDAS PRIEST v Bratislave) reagoval s nadšením na príchod metalových bohov, ktorí pokračovali v hitovom úvode s „Metal Gods“ a „Breaking the Law“. Každú pieseň sprevádzala aj veľmi podarená videoprojekcia, ktorá hlavne pri sedení na tribúne pridávala extra vizuálny zážitok divákom. Ako vždy, koncerty JUDAS PRIEST sú skvelo poskladané dramaturgicky. Po dlhšej dobe oprášili perly ako „Ripper“ či „Delivering The Goods“ či „Steeler“. Hralo sa aj to najlepšie z posledných troch dosiek – epická „Valhalla“, novodobá klasika „Lightning Strikes“ či painkillerovská „Panic Attack“ s famóznym osemdesiatkovým introm. Potešili aj príhovory publiku, keď Halford nielen vyjadril nadšenie z návratu do Bratislavy, ale poďakoval fanúšikom, že sú verní heavy metalu a práve spoločnej láske k metalu je venované turné „Faithkeepers“. Bisťu, dojatý som bol na moment.
Vrcholom boli pochopiteľne rokmi preverené hity či epické skladby. „Turbo Lover“ rozospieval celú halu. „Sentinel“ je najlepšia metalová pieseň vôbec a naživo je vždy zážitok vidieť jej gitarový duel v podaní Faulknera a Sneapa. Pri „Victim of Changes“ som ani nedýchal. Gitarové sólo Richieho Faulknera s vlasmi, ktoré mu môže závidieť každá žena, bolo pohlcujúce. Rob Halford podal neskutočný výkon ako z cédečka. Halford bol v mimoriadnej speváckej forme, v priebehu koncertu sa natoľko rozhrial vokálne, že všetky výšky dával úplne na pána a do piesní išiel naplno. Aj preto bol „Painkiller“, uvedený dramaticky hovoreným slovom, skutočným vrcholom záveru koncertu – snáď prvýkrát odspievaný tak, že ma Halfordov spev neťahal za uši snahou znieť ako za mladi. A klasická bodka na záver v podobe „Hell Bent For Leather“ a „Living After Midnight“ nesklame snáď nikdy. Hity overené časom, ako sa vraví. Viditeľne dojatá kapela sa rozlúčila s publikom, na obrazovke sa objavilo „PRIEST WILL BE BACK“ a za tónov „We Are the Champions“ od QUEEN sa metalová rodina rozišla domov tráviť dojmy z koncertu.
Bol to najlepší koncert JUDAS PRIEST, ktorý som videl? To nie, prvý v rámci turné „Epitaph“ mal ešte lepší setlist s perlami ako „Blood Red Skies“ a Glenn Tipton je len jeden. Ako píšem reportáž, cítim, že bol druhý najlepší, a to hlavne vďaka bezchybnému Halfordovi a skvelo zohranej aktuálnej zostave. Jediná škoda, že gitara Sneapa bola trochu utopená a bicie Travisa zase zbytočne vytiahnuté, ale to sú maličkosti. JUDAS PRIEST sú aj v roku 2026 jednou z najlepších metalových kapiel na svete.
Text: Michal Puchovský
