Nový Spark
venku od 1. srpna
JANESESSION - Glam bez tupírovaného hára

JANESESSION - Glam bez tupírovaného hára

První koncert zahrála kapela JANESESSION, hrající melodický, řezavý rock, coby support několika deathmetalových kapel již v roce 2004. Glam metal, stadionový rock a hlavně jízda do kopce z kopce, tak vypadá tvorba JANESESSION. Ta právě hrdě nese nové album „4EVER“, napěchované řízným melodickým rock/metalem, kterému nechybí to hlavní: výrazný hitový potenciál a opravdovost. Odpovídá zpěvačka Jane Razor a kytarista Marc B. K.

Na albu „4EVER“ jsou znovu nahrány i některé skladby z alba „0:100% Rock´n´Roll“. Důvod? Marc B.K.: Album „0:100% Rock´n´Roll“ bol viac menej také lepšie demo a chceli sme niektorým skladbám dať lepší tvrdší kabát. Demo bolo nahrávané live v štúdiu, kde sa pred nami o rock ´n´ roll nikto nepokúšal, tak aj zvuk a celá produkcia boli robené systémom pokus a omyl. Jane Razor: Navyše niektoré skladby patria pre nás a fans medzi tie najobľúbenejšie. Napríklad Rock ´n´ Roll je pre mňa absolútna srdcovka.

I starší skladby nepostrádají hitovost, jež jde ruku v ruce s jedovatými kytarami. Takže toto „oprášení“ mělo smysl. Myslíš, že dnes mají skladby větší šanci prorazit? JR: V tomto prípade nebolo našim úmyslom doslova to, aby prerazili, ale aby tie staršie skladby spoznali aj ľudia, čo dobu keď vyšiel „0:100% Rock´n´Roll“ nezažili a „4EVER“ je pre nich prvý kontakt s našou tvorbou. Tieto skladby si to jednoducho zaslúžili. M: Skoro všetky pesničky z dema sme znovu nahrali na našich albumoch. Tentokrát to bolo už určite naposledy. Teraz budeme vydávať len novinky alebo lepšie povedané nikdy nevydané skladby. Niektoré songy, ktoré momentálne skúšame na pripravované EP v slovenčine, som napísal pred troma rokmi. JR: Spomínaná hitovosť a jedovaté gitary to je vec, o ktorú sa pri tvorbe snažíme a ktorá je aj základom tvorby JANESESSION. Dúfam, že sa nám také skladby budú dariť tvoriť aj naďalej.

Na novince hostuje například Aleš Brichta (ve skladbě „Rescue Me“), jak tato spolupráce vznikla? A jak vzniklo to, že je Brichtův hlas ve skladbě dost upozaděn? JR: Mať Aleša na našom CD je splnený sen. On je skutočná hviezda, profesionál a super človek. Nápad osloviť ho mal Marc a dal to za úlohu nášmu spolupracovníkovi Milanovi Taškovi. On Alešovi napísal, ten si nás dôkladne prelustroval a odpísal, že keď sa mu bude song páčiť, tak nie je problém. Od tej chvíle som s ním komunikovala už len ja. S demom, ktoré sme mu poslali, bol spokojný. Osobne sme sa s ním stretli na jednom festivale, super sme pokecali, popili, odovzdali si darčeky a dohodli všetko potrebné. Žiaľ, každé ďalšie stretnutia, ktoré mali byť kvôli nahrávaniu, sa z rôznych dovodov zrušili a termín vydania „4EVER“ sa blížil, tak to Aleš musel nahrať sám v svojom štúdiu a my v Bratislave v našom sme to spájali dokopy. To je možno dôvod, prečo sa Ti zdá jeho hlas upozaděn. Nám nie, ale to vec názoru, možno je to tým, že ja mám rezavejší vokál.

V „Breaking The Schoolrules“ se objevuje pro JANESESSION netypický nástroj a to saxofon. Cítili jste, že skladba potřebuje nějaký další rozměr? M: Tú skladbu hráme deväť rokov a trošku sme ju chceli pre nás samých oživiť. No a keďže sme veľkí fandovia kapiel ako napríklad CINDERELLA a AEROSMITH, ktoré používajú dychy často, tak sme do toho šli. Musím sa pochváliť, že som ale musel Jane na to ukecať. Podľa mňa to vyšlo geniálne a je to jedna skvelá zábavná glam rocková pesnička. No nebolo to prvý krát, čo sme použili dychové nástroje na albume. Predpokladám, že ani naposledy.

Až do punku je laděná „Punk We Are“, která je doplněna fórkem v podobě živého publika. Stanou se podobné „punkovky“ dalším z dílků JANESESSION? JR: Určite! Je to veľmi zábavné hrať takéto skladby na koncertoch a ľudia a aj my si to užívame. Dokonca Punk We Are bude asi ďalším video klipom k „4EVER“. Všetci máme radi punk a napísať takúto jednoduchú pesničku nie je vobec ľahké aby vyznela jako súčasť JANESESSION a nie ako šlápnutie vedľa. Táto vec má takú zvláštnu atmosféru, nie raz sa stalo, že punkáči, čo sedeli pri pivku na koncerte, keď ju začuli, tak začali riadne vystrájať pod pódiom. M: Tú skladbu spolu s Jane napísal náš kamarát Duri Bránsky, s ktorým ja rád skladám muziku a toto sa im vydarilo neskutočne. Taká radostná hymna a my chceme hrať radostnú hudbu. Hedonistický rock. Už máme pár podobných v šuflíku, tak ich zamiešame aj na dalšie albumy.

Na druhém konci nálad stojí „My Little Toxic Bunny“, skočná rocková věc, kde i vokál tak netlačí na pilu a kytara si poskakuje a hraje. Možná, že takových skladeb by chtělo pro odstínění více… M: Hudbu k tejto veci som napísal veľmi rýchlo a niekedy mám pocit, že takéto zložitejšie pecky idú zo mňa najrýchlejšie. Chceli sme, aby album bol čo najrozmanitejší a tak sme ju zaradili aj napriek tomu, že nie je úplne pre nás typická, už len preto, že my málo experimentujeme. Preto sme na album zaradili aj klavírnu baladu s úžasným hosťom Palom Morochovičom, alebo úchvatné gitarové sólo slovenskej hard rockovej legendy a super star Peciho Uherčíka v „Two Lovers“. Tieto veci sú oživenie. „My Little Toxic Bunny“ obsahuje niekoľko postupov, čo sme do vtedy ešte nevyskúšali. JR: Text je rovnako netypický. O mojom fiktívnom tetovaní, ktoré raz snáď, keď naberiem odvahu, budem mať. Zatiaľ sa Toxický zajac stal našim maskotom. Myslím, že na samotnom disku je skvelý, o to sa postarala naša talentovaná grafička Katarína Harvaníková, ktorá presne vystihla moju predstavu.

Celkový sound JANESESSION inklinuje ke stadionovým vypalovačkám VAN HALEN, WHITESNAKE či W.A.S.P.. Mezi tvé vzory ale zcela jasně patří i Doro s WARLOCK. Sleduješ i dnešní tvorbu Doro? JR: Som strašne šťastná, že to tam cítiš. Presne o to nám ide. Vplyv VAN HALEN, W.A.S.P., WHITESNAKE, WARLOCK a aj JUDAS PRIEST bol v našich začiatkoch na nás obrovský. Doro má nezastupiteľnú úlohu v 80´s, ale aj dnes. Sledujem „každú“ Doro. Všetky albumy a aj koncerty všade v okolí. Zo všetkých speváčok je pre mňa Doro spolu s Ninou C. Alice zo SKEW SISKIN to úplne naj. Na 80´s sa nám páči nie len sound, ale aj look a radosť zo života rock /metalovej scény.
M: Vtedy sa písali riffy. Dnes už moc riff majstrov nie je.

Mezi recenzenty nejsem sám, kdo si stěžuje na nepříliš povedený zvuk nahrávky… M: To súvisí s peniazmi. S ničím iným. Nie sme bohaté decká a ani hviezdy rádií, tak na produkciu nie je toľko čo by si to zaslúžilo. Ale zas nie je to merítko kvality albumu a ja osobne som celkom spokojný a keby sme stihli zdvojiť gitary tak sa na zvuk nik nebude sťažovať. To sa už nestane. Ale nikdy sa od nás nedočkách super podladených gitár a na trigerovaných bicích.

Problémy jste měli i s předchozí deskou „III:21st Century Hair Metal“, když jste přišli o většinu nahraného materiálu. Deska nakonec nesla název jiný : „III: Nothin´ But Trouble“. Co se tehdy stalo? JR: Boli to obrovské technické problémy, ktoré boli začiatok konca samotného štúdia, ktoré dnes už neexistuje. To obdobie bolo pre nás ako kapelu, ale aj pre každého súkromne dosť zložité. Tak preto ten názov. Ale je to za nami a momentálne si nový album a veselešie skladby skvele užívame, na koncerte sa s nimi ľudia rozpaľujú aspoň pre mňa lepšie.

K pátému výročí jste uspořádali turné a na jednom festivalu jste hráli před JUDAS PRIEST. Pokud vím, tehdy na turné nenastoupil jeden ze členů tehdejší sestavy… M: Vtedy nenastúpil náš druhý gitarista. Dôvodov bolo niekoľko, priznám sa, že je to už dosť dávno a presne všetky už si nespomíname, hudobne sme asi neboli na jednej vlne, myslím, že mal ponuku od jedného zo súťaže Slovensko hľadá superstar…či koho? Fest s JUDAS PRIEST bola divná skúsenosť. Hrali sme jako after band a celé to bolo čudne zorganizované. Jediný, kto videl JUDAS PRIEST z nás mimo stage bol náš ex basák a aj to z asi 100 metrov. Ale máme tam vtipnú historku s Láďom Křížkom z KREYSON, ktorí tam tiež hrali. Počas setu PRIEST som v publiku za ním došiel a v tom hluku mával foťákom a kričal na neho, že či si dáme spoločnú fotku. On prikyvol, zobral mi foťák a išiel nás fotiť. Ale PRIEST nie sú jediná star s nami jako supportom. Máme za sebou turné s ADAM BOMB, na to budeme dlho a veselo spomínať. Tiež podporíme svojím vystúpením OLIVER/ DAWSON SAXON, Mike Tramp - WHITE LION, NASHVILLE PUSSY. Ďalšie sú v jednaní.

JANESESSION vznikli v roce 2003, příští rok tedy slavíte desetiletí. Bude nějaká oslava? JR: Chystáme minimálne veľký koncert so všetkými ex členmi a hosťami z albumov. K tomu desať koncertov na ktorých budeme hrať skladby, ktoré sa nehrali možno päť rockov.

Jak to máte vlastně se zahraničím, jezdíte hrát ven? M: Jazdíme najčastejšie k vám do Čiech, potom Maďarsko, Poľsko a Rakúsko. Mali sme hrať aj v Nemecku, Taliansku a Francúzsku, ale to sa zatiaľ z finančných dôvodov zrušilo. Cédečká sa predávajú viac vonku ako doma. Tu ľudia často na koncertoch nemajú financie ani na pivo a tak si to sťahujú z netu. Čo je škoda. Pri predaji nám ide o pokrytí nákladov, žiadne terno, že na tom ideme zarábať sa nekoná. Albumy posielame kade tade po svete. Dnes kapely možu byť vďačné za Facebook, Twitter, Myspace, či Youtube. Vďaka nim dostaneme našu hudbu ďalej.

Býváte vhazováni i do škatulky glam metal. Sledujete, jak se to v tomto subžánru vaří po světě? JR: Priznám sa, že v tomto som tak docela old school...MÖTLEY CRUE, WASP a RATT to sú skutočné glam metalové kapely. Všimla som si, že je teraz hodne trend nasledovať ich odkaz, ale ja sa v tých nových moc neorientujem, keď niečo začujem alebo objavím na nete, okren natupírovaných vlasov tam ten originálny glam postrádam, nechcem tým však povedať, že nijaké také neexistujú, len ja som ich ešte neobjavila. Keď si pustím MÖTLEY alebo RATT, je to muzika, čo ti lezie do kosti, je tam cítiť lesk a rock ´n´ roll zároveň, oni sa na to nehrajú, oni sú rock ´n´ roll, nové kapely majú už úplne iné zázemie, pochádzajú z iného prostredia, myslím, že to sa nedá nahradiť ničím, preto to tam asi nepočujem. M: Táto skatuľka nám prischla od fans dávnejšie, ale Jane si nechce tupírovať vlasy, tak sme začali opať používať heavy rock. Z nových kapiel vo svete snáď iba CRAZY LIXX.

Jane, ty jsi zpívala před vznikem JANESESSION v několika kapelách. Neklapalo to v nićh, nebo ses prostě chtěla osamostatnit a hrát „svou“ muziku? JR: Keď sa tak spätne zamyslím, každá z týchto kapiel mala niečo do seba, ale nikdy to nebolo to, čo cítim u JS, pre JS žijem...doslova. Tvorba tejto muziky ma napĺňa a pre kapelu nie je nič krajšie ako vedomie, že hudba, ktorú tvoríš oslovuje ľudí a tí si tvoju muziku pustia doma, v aute, na párty s priateľmi a poriadne si ju užijú aj live na našom koncerte. Za to sme im veľmi vďační, každá podpora nás posúva ďalej.

Sestava: Jane Razor (zpěv), Marc B. K. (kytary), Peter B (kytara), Tommy Screw (baskytara)

Diskografie: 2005 - 100% Rock´n´roll 2006 - I: Summer Metal 2006 – Play It Loud! 2009 – Nothin´But Trable 2012 – 4EVER

www.janesession.sk

Nový Spark
venku od 1. srpna
Kalendář akcí
14.08. LIMP BIZKIT
18.08. ROCK CASTLE 2022
25.08. SABATON, AVATAR, BLOODBOUND
12.11. ALTER BRIDGE, HALESTORM, MAMMOTH WVH
16.02. VILE VALLO
A co FAKKER!?
logo
Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace